Len máloktorému pesničkárovi, ktorý píše piesne s obsahovo hodnotnými textami, sa podarí vytvoriť úctyhodných 25 štúdiových albumov. Reinhardovi Meyovi sa to podarilo. Album „Mairegen“ je uceleným dielom pozostávajúcim z trinástich hudobných poviedok. Tak ako už mnohokrát predtým prináša trinásť príbehov a jednu bonusovú skladbu, ktoré sa nesnažia riešiť veľké problémy sveta – témy, pri ktorých vždy hrozí skĺznutie k zjednodušeným či všeobecným súdom. Počas celej svojej dlhoročnej tvorby pristupoval Reinhard Mey k veľkým spoločenským témam s rozvahou. Keď sa ich dotkol, vždy ich prepojil s osobným príbehom. Spieval o životnom prostredí a mori, o mieri, hrôzach vojny, o živote i smrti.
Nový album sa nesie v pokojnej atmosfére. Je príjemné počúvať, že autor svoje postrehy nepodáva nahlas ani teatrálne – čo napokon nikdy nebolo jeho štýlom –, ale často takmer šepotom. Vytvára farebné obrazy bez zbytočných ozdôb. Pracuje s citlivo zvolenými odtieňmi, ktoré sa navzájom dopĺňajú a nikdy si nekonkurujú.
Životná cesta, ktorou musel v uplynulých mesiacoch prejsť, mu poskytla dostatok času na napísanie veľmi osobných piesní. Citlivá hudobná práca Manfreda Leuchtera, ktorý s ním spolupracuje už dlhé roky, dala týmto hudobným poviedkam podobu, v ktorej hudba nikdy neprehluší silu textov. Hudba je rámom obrazu – podopiera ho, no nikdy sa netlačí do popredia.
Každý, kto dlhé roky sleduje tvorbu Reinharda Meya, vedel, že svoj ťažký životný údel skôr či neskôr premietne aj do svojich piesní. Mimoriadne dojímavo o tom hovoria skladby „Ficus Benjamini“ a „Drachenblut“.
Ďalšie piesne prinášajú rozmanité témy. „Antje“ zachytáva pozorne odpozorovanú scénu z jedného z tých nenápadných stánkov s občerstvením pri ceste B10, ktoré pre mnohých predstavujú symbol samoty a všednosti.
„Das erste Mal“ je spomienkou na rôzne životné začiatky, ktoré sprevádzajú celkom obyčajný ľudský život.
„Gegen den Wind“ je piesňou namierenou proti duchu doby, povrchnosti a nebezpečnému zľahčovaniu hlúposti.
„Gute Seele“ je pomníkom všetkým priateľom, ktorí sú oporou v živote. Každý, kto úprimne spomína na svoj život, vie, že bez takýchto ľudí by bol život oveľa ťažší.
„Nachtflug“ pripomína obdobie, keď bol Reinhard Mey aktívnym pilotom. Lietanie bolo jeho veľkou vášňou a dôležitou súčasťou života. V roku 2010 sa k tejto téme vracia prostredníctvom dojmov z nočného letu nad oblakmi počas návratu na zem.
Titulnú skladbu albumu tvorí „Mairegen“ („Májový dážď“), symbol jarného prebúdzania prírody. Pieseň obsahuje pôvabnú detskú riekanku:
Májový dážď, nech rastiem,
Májový dážď, dodaj mi odvahu,
Májový dážď, nech verím,
že všetko bude dobré.
„Rotten Radish Skiffle Guys“ je spomienkou na kapelu, v ktorej Reinhard Mey robil svoje prvé hudobné kroky. V jeho spomienkach mala táto skupina význam, akoby nebola senzáciou len pre sever Berlína, ale aj pre legendárny berlínsky Sportpalast.
„Larissas Traum“ je piesňou o zneužívaní mladých talentov – o tom, ako sú príliš skoro vystavené tlaku a pripravené o možnosť prirodzene dozrieť na javiskách, ktoré pre mnohých predstavujú vysnívaný svet.
V piesni „Spring auf den blanken Stein“ sa Reinhard Mey vracia do detstva, podobne ako v starších skladbách „Butterbrot“ alebo „Wir sind eins“.
Štrnásta skladba „Was keiner wagt“ vznikla na text Lothara Zenettiho a hudbu skomponoval Konstantin Wecker. Tak ako pri viacerých albumoch Reinharda Meya ide o milý bonus na záver.
„Mairegen“, dvadsiaty piaty štúdiový album Reinharda Meya, nie je dielom určeným pre pásovú výrobu hudobného priemyslu ani pre bezduché rádiové playlisty, ktoré dnes vytvárajú počítače. Je to poctivé hudobné umenie s naživo nahranými nástrojmi, bez lacných efektov a s veľkou dávkou úprimnosti človeka, ktorý už pred dvadsiatimi rokmi na albume „Farben“ zhudobnil myšlienku:
„Môžeme byť akokoľvek milovaní a obklopení náklonnosťou – krížové cesty života napokon prechádzame vždy sami.“
Apríl 2010
