Placebo na jeseň na „30th Anniversary Tour“ vo Viedni
Niekedy príbeh nezačína na začiatku, ale v ozvene. Akord na gitare, ktorý doznieva ako spomienka, hlas, ktorý pôsobí, akoby pretrval roky bez toho, aby zoslabol. Tri desaťročia po svojom debute prinášajú Placebo práve túto ozvenu späť – a zisťujú, že nikdy naozaj nezmizla.
V roku 1996, na vrchole britpopu, bola táto kapela rušivým elementom. Kým inde sa oslavovalo pivo, národ a nostalgie, Brian Molko spieval o androgýnii, závislostiach a odcudzení. Bola to hudba ako otvorené tajomstvo: zraniteľná, provokatívna, radikálne úprimná. Skladby ako „Nancy Boy“ či „36 Degrees“ neboli hity v klasickom zmysle, ale vyjadrenia. Ostré, nepohodlné, nevyhnutné.
S albumom Placebo RE:CREATED sa debut teraz nielen znovuvydáva, ale aj prepisuje. Skôr režisérska verzia (Director’s Cut) než remaster. Kapela otvorila pôvodné master pásky a pridala niečo, čo sa nedá vytvoriť v štúdiu: tri desaťročia skúseností z vystúpení naživo. Tieto skladby sa na pódiu menili, noc čo noc, mesto po meste. Rástli, stávali sa surovejšími, niekedy krehkejšími. Živé vystúpenia boli vždy miestom, kde sa Placebo dokončili.
Kto zažil, ako Molkov hlas preniká priestorom, vie, že tu nejde o nostalgické spravovanie minulosti. Skôr ide o dialóg medzi minulosťou a prítomnosťou. Nové verzie stále nesú nervozitu 90. rokov, ale aj silu kapely, ktorá sa naučila dôverovať sebe. Nejde o vylepšovanie, hovoria, ale o dokonalosť.
Možno je to jadro celého projektu: zastaviť sa, no nezostať stáť. Pohľad späť, ktorý neidealizuje, ale ostrí to, čo už vtedy existovalo. V prítomnosti, kde sa otázky identity, tela a príslušnosti opäť riešia s novou tvrdosťou, tieto staré skladby pôsobia prekvapivo aktuálne.
A potom je tu pódium. Tam, kde všetko začalo a kde sa neustále znovu objavuje. Na jeseň sa Placebo vrátia práve tam na veľké turné po Nemecku, so skladbami z prvých dvoch albumov, z ktorých niektoré neboli živé hrané viac než dvadsať rokov. Jubilárne, áno. Ale predovšetkým: sľub.